Putovný tábor „Puťák“ má v Dolnom Kubíne už takmer tridsaťročnú tradíciu. Vyrástli na ňom mnohí dolnokubínčania, ale nielen oni. „Puťák“ je jednoducho neoddeliteľnou súčasťou nášho mesta. Práve preto sa aj tento rok sestry saleziánky spolu s animátormi rozhodli zorganizovať ďalší ročník – tentokrát na tému knihy Hobit od anglického spisovateľa J. R. R. Tolkiena.

„Puťák je pre mňa vždy prekvapením. Mám rada, keď vnímam, že Pán Boh si ho skladá. Napríklad: kto bude animátor, alebo ako nie a nie zohnať zdravotníkov a zrazu sa ponúkli sami… Chvíľu nám trvalo, kým sme sa dostali do témy a vžili sa do hlavného hrdinu, Bilba. Mal rád svoj pohodlný život a zrazu – dobrodružstvo. Každý deň mu išlo o život, ale tie situácie vytiahli z neho dary, o ktorých netušil, že ich má. Keď sa vrátil, bol iný – bohatší o priateľov, skúsenosti…“ zhodnotila sestra Anna Šutková, hlavná organizátorka tábora. „Je pre mňa neuveriteľné, čo zo seba dokážu animátori dať. Niekto 20%, niekto 50%, pretože sa ešte len zaúča, ale niekto 120%. Scénky, oblečenie na jednej strane a spôsob akým sa venovali deťom a hľadali cestu k nim na druhej strane. Je pre mňa česť spolupracovať s takýmito mladými.“

Počas celého týždňa táborníci preskúmali krásy liptovskej a oravskej prírody. Dobrodružstvo začali s hobitom Bilbom, čarodejníkom Gandalfom a trpaslíkmi v Liptovskej Tepličke. Potom putovali cez Roháče (Hmlisté hory), prešli okolo Bačovho Stolca, vyšli na Predný Choč (Osamelú horu) a napokon dorazili do Dolného Kubína cez Krnáče. Do deja fiktívnej Stredozeme animátori deti vtiahli skrze scénky, ktoré im po týždňoch nácvikov sami predviedli. Každý deň boli pre deti pripravené okrem scénok rôzne aktivity, úlohy či hry.

„Tento Puťák bol podľa mňa výnimočný tým, že sa v ňom naozaj rozbehla nová generácia animátorov. Začalo sa to síce už minulý rok, ale až po tomto roku sa cítim, že tábor môžem po 10 rokoch animátorovania naozaj absolútne bez obáv prenechať ďalšej generácii kubínskej mládeže. Na tábor pravdaže plánujem chodiť aj ďalej, ale je pekné aspoň mať ten pocit, že som niečo tak dlho pomáhal stavať, pestovať, a teraz z toho vidím ovocie. Síce je trochu zvláštny pocit, že už patrím medzi tých „veteránskych“ animátorov, lebo sa duchom ešte stále cítim veľmi mladý (smiech), ale aspoň mi to ešte dodá energiu podieľať sa aj na ďalších ročníkoch, kým ešte môžem,“ poznamenal dlhoročný animátor, Andrej Štyrák.

Na otázku „Prečo práve Hobit?“ Andrej odpovedal takto: „Prečo Hobit? Lebo je to krásny príbeh od veľkého katolíckeho autora – príbeh, ktorý je deťom blízky. Ale v neposlednom rade je to aj preto, že pre mnohých ľudí najikonickejší a najobľúbenejší Puťák – minimálne z tých, ktoré som zažil (ročník 2015) – bol na tému Pán prsteňov, čo je v podstate pokračovanie príbehu Hobit. Tento Puťák žal úspech dlhé roky potom, čo sa odohral; všetci naň spomínajú iba v tom najlepšom. Tým, že sme sa tento rok vrátili do Stredozeme, sme chceli opäť načrieť z tejto overenej a bohatej studne obľúbeného materiálu, ale zároveň sme aj pamätali na to, že na budúci rok bude desiate výročie od toho pôvodného Tolkienovského Puťáku… a aj keď ešte nič nie je isté, táto možnosť nám organizátorom určite neunikla, a ktohovie, či sa do Stredozeme čoskoro nevrátime.“

A aké mali dojmy z tohtoročného Puťáku samotné deti? Podelila sa s nami Dominika Urbaníková, členka skupinky Hrdonôžok: „Na Puťák chodím každý rok a vždy ma vedia sestričky aj animátori prekvapiť ich kreativitou. Keď skončí Puťák, tak len odpočítavam dni do toho ďalšieho – taký je dobrý. Veľmi ho odporúčam všetkým, ktorý sa nevedia rozhodnúť. Rada sa vždy vraciam.“

„Tento Puťák hodnotím ako jeden z najlepších. Dostala som tú najlepšiu skupinku a to veľa ovplyvňuje, keďže ste v nej 5 dní. Mali sme dobrý plán – aj keď možno niektoré túry boli také ťažšie, s Božou pomocou sme ich všetci bez úrazu zvládli. Chcem hlavne poďakovať všetkým animátorom za úžasne hry, ktoré pre nás pripravili, či už na zapojenie mysle alebo na telesné zdravie. A tie scénky, ktoré všetci animátori predviedli, boli úžasne spracované a hlavne dobre zahrané. Na budúci rok sa tiež chystám, no nie ako dieťa, ale už ako animátorka. Dúfam, že som niečo pochopila od terajších animátorov, aby som bola tou najlepšou animátorkou.“

V posledný deň tábora boli všetky deti odmenené malým darčekom a penovým mečom, ktorý použili vo veľkej hre Bitke piatich armád. Z tábora si však odniesli oveľa viac. Zistili, aké je potrebné vychádzať zo svojej komfortnej zóny, aká je veľká hodnotu domova, spolupráce a tiež v čom spočíva veľkosť odvahy obetovať sa pre druhých. Niečo viac si neuvedomili iba deti, ale aj organizátori.

„Puťák nie je iba to, čo vidíme. Je veľa ľudí, ktorí nás „kryli“. Nie je jednoduché ísť so 120 ľuďmi do daždivého týždňa. Tragédia na Spišskej Kapitule, bola varovaním. A tak ďakujeme ružencovým spoločenstvám v Dolnom Kubíne, modlitbám matiek, františkánskym terciárom… za Božiu ochranu pre tábor, pre deti a ich rodiny počas leta,“ dodala sestra Anka na záver.

Tento projekt bol podporený mestom Dolný Kubín.

Text a foto: Katarína Dúhová